LINUXZONE






 >> Hlavní stránka

(1751/28.09.2010)


 >> Administrace

(161/05.08.2010)


 >> Literatura

(312/14.09.2010)


 >> Bezpečnost

(347/17.09.2010)


 >> Programování

(307/19.04.2010)


 >> Distribuce

(98/16.09.2010)


 >> Síťování

(86/03.06.2010)


 >> Lokalizace

(10/15.09.2004)


 >> Aplikace

(176/12.08.2010)


 >> Multimedia

(32/31.03.2006)


 >> Hardware

(45/02.03.2007)


 >> Začínáme

(229/09.09.2010)


 >> Aktuálně

(564/20.09.2010)


 >> RELAX

(213/28.09.2010)


 >> Jinde vyšlo

přehled ostatních serverů




 Coolhousing




Coolhousing - Vas poskytovatel dedikovanych serveru




 Přihlášení




Login:
Heslo:
 uložit v prohlížeči


Nejste-li ješte zaregistrováni, můžete tak učinit zde.





 Vyhledávání




Hledaný výraz:
v klíčových slovech
v titulku
v anotaci
v textu








 Reklama









 Servis




*   Vaše náměty a připomínky
Máte k Linuxzone.cz nějaké připomínky nebo náměty? Našli jste na stránkách chybu? Dejte nám o tom vědět pomocí formuláře nebo v diskuzi.
Komentářů: 60
*   Podpořte Linuxzone.cz
Chcete podpořit náš server umístěním odkazu nebo zveřejněním backendu? Zde najdete vše potřebné.
*   Pište pro Linuxzone.cz
Máte zájem podílet se na obsahu Linuxzone.cz ať už jako redaktoři nebo i jinak? Dejte nám o sobě vědět!





 Aktuálně z bezpečnosti




-- 
6.12.2005, 19:01
Na serveru informit.com vyšla ukázková kapitola týkající se práce s řetězci z knihy Secure Coding in C and C++. (lz)

-- 
3.12.2005, 12:34
Bugtraq: Format String Vulnerabilities in Perl Programs. (lz)

-- 
3.12.2005, 12:32
Linux Advisory Watch December 2nd 2005. (lz)

-- 
23.10.2005, 13:28
Rozhovor na téma klasické zálohování versus CDP. (lz)

-- 
23.10.2005, 13:24
Linux Advisory Watch October 21st 2005. (lz)

další >>





 Aktuálně o software




-- 
6.12.2005, 19:07
Potřebujete-li pod linuxem rozchodit bezdrát založený na čipsetech Broadcom 43xx, konečně existuje linuxový ovladač. (lz)

-- 
6.12.2005, 19:04
Byla uvolněna verze Xen 3.0.0 virtualizační technologie XEN. (lz)

-- 
6.12.2005, 18:59
Byla uvolněna verze X11R6.9/X11R7 RC 3 grafickérho rozhraní X Window System. (lz)

-- 
3.12.2005, 12:45
Co je nového okolo projektu Amanda (open source zálohovací software)? Více na osnews.com. (lz)

-- 
3.12.2005, 12:40
Jak to akuálně v linuxu vypadá s podporou SATA.. (lz)

další >>





 Aktuálně z IT




-- 
3.12.2005, 12:51
Novellu se daří prodej linuxových produktů, oproti loňskému roku se Novell dočkal výrazného nárůstu. (lz)

-- 
3.12.2005, 12:48
Třetí verzi licence GPL by měla být publikována během jara 2007. (lz)

-- 
23.10.2005, 13:20
V Peru nyní mají zákon, který umožňuje nasazení open source software ve vládní správě. (lz)

-- 
23.10.2005, 13:14
Proč se Microsoft bojí Google? (lz)

-- 
27.9.2005, 22:01
Peru má zákon podporující free software. (lz)

další >>





 Nejčtenější články









 Nejlepší články









 Anketa




Používáte nějaké rozšíření bezpečnostního modelu linuxového jádra?

Openwall (17%)

LIDS (11%)

Pax/Grsecurity (3%)

SELinux (6%)

RSBAC (1%)

jiné (1%)

používám standardní jádro (62%)







Linuxzone.cz - server o Linuxu pro programátory, administrátory a fanoušky.
Provozuje společnost Impossible.
ISSN: 1213-8738





Jan-Henrik Haukeland nielen o projektoch monit, mmake a Apache Jserv.

V dnešnej časti série rozhovorov sme vyspovedali vývojára J. Henrika Heukelanda, ktorý je v širokej Linuxovej popularite známy ako člen pôvodného vývojárskeho teamu Apache Jserv, ako aj autor viacerých populárnych nástrojov, ako napríklad monit, mmake a podobne. V našom rozhovore sa dotkneme aj problematiky jednotlivých licencií a globálneho pohľadu na OpenSource.

LinuxZone: Kedy si sa po prvý krát stretol s Linuxom? Pri tvojej bohatej vývojárskej minulosti na UNIXoch to iste bolo niekedy v jeho počiatkoch.

Jan-Henrik Haukeland: Odhadujem, že som sa poprvý krát stretol s existenciou Linuxu niekedy v rokoch 1993 / 1994, keď som počul niektorých z mojich kolegov v Nórskom telekomunikačnom výskumnom a vývojovom stredisku, ako sa zhovárali o novom udivujúcom Unixovom systéme, ktorý môže bežať na bežnom PC. Nakoľko som vždy svoje práce realizoval na UNIXe, oddal som sa Linuxu okamžite.

LZ: Prešiel si širším spektrom distribúcií pri výbere svojej súčasnej? Aký je tvoj pohľad na distribúcie s ktorými si sa stretol a pri ktorej si zostal?

JHK: V skutočnosti som sa nikdy nezaujímal o testovanie širokého spektra Linuxových distribúcií. Pre mňa je Linux platformou alebo prostriedkom, na ktorom realizujem vývoj svojich systémov. Mojou prioritou bolo nájsť vhodnú komplexnú distribúciu, aby som sa mohol zamerať na používanie systému pre svoju prácu a nie na plytvanie času nastavovaním a prispôsobovaním. Znamená to, že som mal tendencie držať sa strednej línie.

Na začiatku 90tych rokov som používal Slackware, ktorý bol v tej dobe populárny, neskôr som však začal používať RedHat, pričom v súčasnosti používam verziu 7.2 tejto distribúcie. Čo sa týka pohľadu na celkovú politiku, nie som veľkým fanúšikom RedHatu, pretože cítim, že ich Linux je komercializovaný a výnosy spoločnosti sú postavené na práci mnohých iných ľudí. Na druhej strane, ak porovnáte RedHat s Lindowsom, nie je na tom po tejto stránke až tak zle. Hoci som nikdy nevyskúšal Debian, páčia sa mi základné idey a filozofia tejto distribúcie, ktoré sú podľa mojich pocitov viac v súlade s pôvodnou filozofiou Linuxu a GNU.

LZ: Pracoval si na viacerých Linuxových projektoch. Môžeš nám ich v skratke popísať? Kedy si začal s ich vývojom a prečo?

JKH: Začnem odpoveďou na otázku "Prečo?" Pre mňa a verím že aj pre mnoho iných vývojárov je základom pre započatie projektu istá špecifická potreba - napríklad ak chcete spraviť niektorú z existujúcich vecí lepšie, alebo ak niečo nepracuje správne, alebo by mohlo byť spravené lepšie. Napríklad vývoj monitu, obľúbeného monitorovacieho programu som začal, keď som potreboval zabezpečiť automatický monitoring a reštart zopár Java serverov, ktoré v tej dobe nepracovali celkom správne.

Jedným z najzaujímavejších, ale taktiež najmárnejších Open Source projektov, na ktorých som pracoval bol Apache JServ 1.1. O tomto projekte vie iba málo ľudí. Malo sa jednať o nový a lepšie navrhnutý Apache Jserv. Spolu so zopár ďalšími vývojármi sme spoločne pracovali s Craigom R. McClanahanom, hlavným vývojárom a architektom, ktorý vtedy predstavil tento zmýšľaný projekt.

V čase, keď sme pracovali na projekte JServer 1.1, čo bolo okolo roku 1998/1999 sa spoločnosť Sun rozhodla sprístupniť zdrojový kód s jeho odovzdaním komunite Apachu ich vlastnej implementácie Java Servlet Enginu s názvom Tomcat. Tento príspevok Sunu spôsobil, že sme prestali pracovať na tomto projekte, a namiesto toho sme očakávali nový kód Tomcatu, nakoľko sme predpokladali, že tento kód bude lepší a mal by byť zobratý za základ novej štartovacej pozície pre nový Servlet Engine.

Trvalo to dlho, približne 6 mesiacov od ohlásenia Sunu, pokiaľ sme sa konečne kódu Tomcatu od Sunu dočkali. Keď sme sa k nemu konečne dostali, ukázalo sa, že je to skutočný zmätok. Boli sme veľmi frustrovaní z dlhého čakania a stavom kódu Tomcatu, keď sme ho konečne mohli analyzovať. Naša komunita a mailing listy začali byť preplnené korporátnymi vývojármi Sunu a IBM. Mailing listy boli zaplnené množstvom správ bez akéhokoľvek užšieho zamerania. Už sa nejednalo o zábavu, čo je hlavným dôvodom pre neplatenú Open Source prácu a tak som vývojársky team tohto projektu opustil. Craig zostal a neskôr prezentoval absolútny prepis systému Tomcat, ktorý bol založený na našej starej architektúre JServ 1.1. Projekt bol akceptovaný a v súčasnosti je k dispozícii ako Tomcat 4.x.

Bol to dlhý príbeh, ale verím, že zaujímavý. Niektoré informácie sumarizoval Craig práve tu: http://cvs.apache.org/

LZ: Ako sa zdá, najznámenším z tvojich projektov je Monit, o ktorom sme pred nedávnom priniesli našim čitateľom príspevok. Môžeš v krátkosti vyjadriť tvoj postoj k tomuto projektu, tvoje pocity o ňom ... ?

JKH: Vo svete vedy poznáme jednu rozšírenú metódu, ktorá sa volá "Occam`s razor". Occamova metóda by mohla byť parafrázovaná ako: "Jednoduché vysvetlenia sú uprednostňované pred komplexnými". Toto je veľmi dôležité pri vývoji počítačových systémov. Tejto filozofie dizajnu som sa držal aj pri monite. Monit je dozorným systémom a dôvod, prečo som započal jeho vývoj bol ten, že som nemohol nájsť žiadny jednoduchý a spoľahlivý systém tohto druhu. Našiel som množstvo systémov, ako napríklad Net Saint a Big Brother, avšak tieto systémy sú rozsiahle, komplexné, ťažko konfigurovateľné, a čo je nie veľmi dobré je ich "špagetová" architektúra pozostávajúca z množstva pluginov a shellových skriptov. Monit je (aspoň verím, že tomu tak je) presným opakom týchto systémov. Vykonáva menej úloh dobre a spoľahlivo, je jednoducho konfigurovateľný prostredníctvom jednoduchého prehľadného konfiguračného súboru a vystríha sa pluginovej architektúre.

Ďalším populárnym programom, ktorý som napísal je mmake http://www.tildeslash.com/mmake, ktorý je jednoduchým systémom pre budovanie Javovských programov. Tento systém je konkurenciou pre Ant z balíka Apache Jakarta. Opäť bola hlavným cieľom jednoduchosť. Pokiaľ Ant je pomerne komplexným kusom softwaru, mmake je jednoduchým skriptom v Perle, ktorý využíva GNU Make. Mmake robí presne to čo Ant plus mnoho funkcií navyše. Napríklad vytvára a používa graf závislostí súborov pre budovanie a podporu C-preprocessingu Javovských súborov. Je úžasné, čo všetko je možné uskutočniť prostredníctvom existujúcich UNIXových nástrojov ich kombináciou do niečoho nového, namiesto toho, aby sa celý projekt budoval od piky. Myslím, že mmake je toho dobrým príkladom.

LZ: S akými problémami sa typicky stretávaš pri vývoji? Iste nie všetky problémy súvisia iba s jednotlivými prípadmi, niektoré s nich dosahujú iste globálny charakter.

JKH: Prvým večným problémom je nasledovať pôvodný cieľ a rozhodnúť sa, aký by mal systém byť, a čo by mal robiť. To znamená rozhodnúť sa, čo zahrnúť a čo nie. Vždy budete dostávať množstvo požiadaviek pre zahrnutie dodatočných funkcií a samozrejme budete chcieť vyjsť ústretovo k požiadavkám užívateľov. Koniec koncov, mať užívateľov používajúcich váš systém je primárnym motivátorom pre pokračovanie práce na OpenSource projektoch. Ak však nebudete sledovať pôvodné zámery, možno sa jedného dňa zobudíte, a zistíte, že ste implementovali podporu NNTP, napríklad pre možnosť čítania a odosielania newsov priamo z vášho monitorovacieho systému.

Druhým problémom je zápas so spletitosťou. Program v C s niekoľkými tisíckami riadkov zdrojového kódu je komplexným systémom. Zistil som, že najlepším prostriedkom proti komplexite je začať s dobre navrhnutým modulárnym jadrom systému a používať počas vývoja dobré a známe návrhové modely.

LZ: Pracoval na niektorých z tvojich projektov spolupracujúci vývojársky team? Všimol som si v popisoch projektov jedného českého vývojára.

JKH: Monit je jediným z mojich projektov, okolo ktorého sa vybudovala vývojárska komunita. Jedným z prvých vývojárov, ktorý sa pridal k tejto komunite bol Martin Pála z Českej Republiky. Je veľmi spoľahlivým a cieleným vývojárom, ktorý značne pomohol, aby sa monit stal lepším produktom. Martin urobil na monitorovacom systéme mnoho práce od novej lepšej funkcionality výstražného mechanizmu až po zdokonalenie architektúry. Martin je taktiež super chlapík, a mať ho na projekte skutočne pomohlo vybudovať komunitu okolo monitu.

Okrem Martina sú členmi teamu aj dvaja vývojári z Nemecka a jeden z USA. Toto je jadro vývojárskeho teamu, avšak často sa stretávame s pravidelnými príspevkami mnohých ďalších vývojárov z celého sveta využívajúcich monit.

Komunita je supportovaná mailing listom a CVS skladiskom hostovanom na GNU. Hociktorí užívatelia a potenciálny vývojári sú viac ako vítaní pre pripojenie sa do mailing listu a ku komunite. Viac informácií môžete nájsť na web stránkach monitu http://www.tildeslash.com/monit/.

LZ: Aké nové rozšírenia môžeme očakávať v nových verziách monitu a v akom časovom harmonograme?

JKH: Plánujem pridať SNMP podporu pre monit, čo bude dobrým rozšírením, nakoľko mnoho užívateľov používa monit na rozsiahlych serverových farmách, čím im pomôžeme zjednodušiť ohlasovanie abnormalít na rôznych serveroch.

V bezprostrednej budúcnosti (pravdupovediac na budúci týždeň) plánujeme uvoľniť novú verziu monitu 3.0, ktorá bude využívať informácie o procesoch. Je to veľmi dobrá možnosť vytvorená Christianom Hoppom, jedným z členov jadrového teamu. S týmto rozšírením bude možné obdržať upozornenie, zastaviť alebo reštartnúť programy na základe charakteristík procesov. Napríklad ak váš Java aplikačný server použije mnoho pamäti dostanete hlásenie, alebo ak aplikačný server používa príliš mnoho strojového času, monit môže automaticky tento server reštartnúť.

LZ: Istotne dostávaš množstvo ohlasov od užívateľov. Aký je tvoj postoj k nim?

JKH: Radosť užívateľov, ako som už spomenul, je hlavným dôvodom (aspoň pre mňa) pre pokračovanie vývoja.

LZ: Môžeš nám priblížiť tvoju súčasnú prácu? Čomu sa v súčasnosti aktívne venuješ?

JKH: Ďakujem za opýtanie. Posledných 6 mesiacov som pracoval na pomerne veľkom projekte s názvom zervlet. Jedná sa o prepis Tomcat Servlet Containter Jakarty v C. Plánom je poskytnúť toolkit, aplikačný server a knižnicu, kde by bolo možné písať C servlety kompatibilné s Java Servlet API. Viac sa o tomto projekte môžete dozvedieť na http://www.zervlet.com

LZ: A čo Linux na tvojom domácom počítači, nájdeme ho aj u teba doma? Aké našiel v tvojej domácnosti uplatnenie?

JKH: Samozrejme! Linux využívam hlavne pre vývoj. Štandardne používam iba 4 viditeľné aplikácie na Linuxe, ktorými sú XEmacs s gnus (excelentný klient pre poštu a newsy), xterm, Mozillu a XMMS pre moje mp3s.

LZ: Aký je tvoj pohľad na súčasnú pozíciu Linuxu na trhu desktopov a serverov? Ako si myslíš, že sa postavenie zmení do budúcnosti?

JKH: Myslím si, že KDE a hlavne GNOME urobili mnoho impozantnej práce pre Linuxový Desktop. Naneštastie však nie som presvedčený, že má Linux svetlú budúcnosť na poli bežných dekstopov. Na prvom mieste je štandardný argument "ukážte mi aplikácie" a na druhom si myslím, že nový Mac OS X je na dobrej ceste byť preferovaným "Unixovým" desktopom v budúcnosti, nakoľko pre tento systém existuje množstvo excelentných desktopových aplikácií. Stále si však myslím, že vývojári a technicky orientovaní ľudia budú používať Linux v úlohe ich preferovaného desktopu. Viem, že tomu tak je aj v mojom prípade.

Na druhej strane si myslím, že Linux má brilantnú budúcnosť na poli serverov a nových embedded zariadeniach, čo uvidíme v krátkej budúcnosti. Táto situácia sa už začala, napríklad uvedením PDA Sharp Zaurus-A300 s Linuxom alebo Qtopiou našej Nórskej spoločnosti Trolltech.

Myslím si, že keď sa UMTS (alebo tretia generácia mobilnej siete) finálne presadí na širokom poli, uvidíme množstvo thin klientov pokrývajúcich mobilné telefóny a PDA s bežiacim Linuxom. Primárnymi však budú thin klienti, ktorí budú potrebovať komunikovať bezdrôtovo so servermi, kde budú bežať hlavné aplikácie, napríklad streamovacie aplikácie, aplikácie na strane servera pre objednávkové systémy a vyhľadávanie informácií. Som viac ako presvedčený, že tieto aplikácie budú bežať na Linuxových serveroch.

V skutočnosti by som sa vsadil, že budúcnosť rozsiahlych aplikácií bude v ich prevedení na serverovej stanice, pričom klienti budú vyžadovať možnosti podobné browserom pre možnosť upotrebenia serverových aplikácií.

LZ: Čo hovoríš ako vývojár na celkovú situáciu a problematiku v súvislosti s OpenSource politikou? Ako sa pozeráš na kooperáciu vývojárov prostredníctvom internetu?

JKH: Vždy som bol veľkým fanúšikom projektu GNU a jeho nesebeckou filozofiou. Richard Stallman je kontroverzný, ale on a jeho GNU Public Licence sú aj napriek tomu hlavným faktorom pre úspech OpenSourcu. Klauzula Copyleft v GPL bola pre ochranu intelektuálneho bohatstva myšlienkou génia. Licencie BSD a Apache sú viac komerčne friendly licencie, vďaka čomu Apple mohli "zobrať" NetBSD a založiť ich Mac OS X na tomto kóde bez toho, aby museli niečo vrátiť komunite. Rovnako Microsoft mohol založiť ich IE browser na Mosaicu, ktorý bol pokrytý rovnakým štýlom licencie. Nie som si istý, že mám rád spoločnosti ako Microsoft a Apple, ktoré môžu zarábať na práci iných ľudí, ako v týchto prípadoch. Toto je hlavný dôvod, prečo sa mi páči GPL s klauzulou copyleftu, a to je možno jeden z dôvodov, prečo je Microsoft taký zaujatý voči GPL licencii.

Internetová spolupráca je jednou z najlepších vecí, ktorá je k dispozícii pre vývoj Open Source projektov od objavenia kofeínu. Projekty ako Linux, Apache a monit by nikdy neboli k dispozícii v súčasnom meradle, keby neexistovala internetová spolupráca. Mať mailing list a verejné skladisko CVS je dobrou myšlienkou, oddaní vývojári a užívatelia sú fantastickou kombináciou, ktorá môže vytvoriť vynikajúce výsledky takmer z "čistého vzduchu".

LZ: Ďakujeme ti za rozhorov, a želáme ti mnoho úspechov nielen v tvojom budúcom vývoji.

JKH: Ďakujem za váš záujem o monit a za to, že ste mi dali možnosť podeliť sa o niektoré z mojich myšlienok.

Další části seriálu:

Autor: Milan Gigel, 25. 09. 2002, 00:00
Sekce Aktuálně, Komentářů: 1
Průměrné hodnocení: 0,14

o Poslat e-mailem
o Tisk článku
o Uložit do profilu


 Přispějte nám




Líbil se Vám tento článek? Můžete ho ocenit zavoláním na tel. číslo 906 460 134.
Cena hovoru za 1 minutu je 46 Kč.





 Hodnocení článku




Článek hodnotím jako:  [1] výborný   [2] dobrý   [3] průměr   [4] špatný   [5] hrůza  





 Komentáře




--

roman, 25. 09. 2002 18:31
Upresneni: Occam`s razor















PŘIDAT KOMENTÁŘ ZOBRAZ VŠE >>










2002 © Impossible, s.r.o.   >> Kontaktujte redakci >> Právní upozornění >> Reklama