Gratien D'Haese nielen o tom, ako ukrýval Linux pod svojim stolom...
Dnes prinášame zaujímavý vyčerpávajúci rozhovor s vývojárom projektu mkCDrec Gratienom D'Haeseom, ktorý nám priblíži množstvo zaujímavých postojov súvisiacich s problematikou Linuxu, OpenSourcu a samotného vývoja. Samozrejme, nebudú chýbať ani spomienky na začiatok jeho pôsobenia na Linuxovej pôde.
LinuxZone: Pamätáš sa ešte na svoje prvé stretnutie s Linuxom? Kedy si zistil, že Linux existuje a rozhodol si sa pre jeho používanie? Aký bol u teba bod zlomu, ktorý spôsobil, že si sa stal každodenným užívateľom Linuxu?
Gratien D'Haese: Linuxové spravodajstvo som začal sledovať o konca roku 1992 na niektorých diskusných skupinách Usenetu. Ak si dobre spomínam, poprvý krát som sa osobne stretol s Linuxom distribúcie Nighthawk 0.99 niekedy v marci 1993, ktorý bol vlastne jednodisketovou distribúciou (práve som si ho nabootoval, aby som si overil informáciu o verzii). V tých časoch bolo potrebné pre získanie celej bežnej distribúcie stiahnuť desiatku diskiet. Môj hlavný záujem o Linux začal štúdiom internej štruktúry kernelu, ktorého zdrojový kód mal v tej dobe iba 500 Kb! Sieťové možnosti Linuxu sa mi tak zapáčili, že som začal presadzovať Linux aj v spoločnosti, pre ktorú som pracoval. Dokonca som začal mirrorovať Linux a GNU zdrojkáky z Internetu pre naše vnútorné použitie.
Prepadol som Linuxu od úplného začiatku, a rozhodol som sa využiť ho v našej spoločnosti v úlohe dial-in servera pre zabezpečenie vzdialenej správy systému. V tých časoch ešte nebolo povolené využívať Linux v profesionálnom prostredí, a tak som ukryl box pod môj stôl, kde pracoval niekoľko rokov bez nejakého problému! Navyše som používal Linux ako zázemie pre tvorbu dokumentov, ktoré som musel písať počas môjho večerného štúdia informatiky. Využíval som Emacs a Scheme vo dne, v noci mnoho týždňov.
LZ: Čo sa týka začiatočníkov a nováčikov, myslíš si že je k dispozícii dostatočné množstvo zdrojov a skúsených užívateľov pre ich podporu v prvých krokov zoznamovania sa s Linuxom?
GDH: V súčasnosti sa Linux stal vynikajúcim Operačným Systémom so skvelými grafickými rozhraniami ako KDE a Gnome. Nemyslím si, že by niektoré z nástrojov, ktoré sú k dispozícii pre Windows pod Linuxom chýbali. Áno, niekedy to zaberie nejaký čas, kým nájdem niečo, čo vyhovuje mojim potrebám, ale práve toto robí Linux takým interesantným. Okrem toho som vždy podporoval hnutia Free Software a OpenSource organizácie.
Pre príklad uvediem napríklad fakt, že v roku 1994 Belgická skupina užívateľov Unixu začala s novou skupinou zameranou na užívateľov Linuxu s názvom Linux-SIG, kde som bol jedným z kľúčových zakladateľov. Hlavnou úlohou bolo prezentovať Linux Belgickým profesionálnym užívateľom a prezentácie mali vysokú úspech. Pamätám sa na rok 1994, kedy bol internet primárne využívaný hlavne nadšencami a na 19200 baudovom modeme trvalo mnoho hodín stiahnutie distribúcie. Preto sme sprístupnili členom klubu Linux a GNU zdrojové kódy prostredníctvom CDROM nosiča. Dnes už ľudia nemusia chodiť na konferencie a semináre, každý môže získať dostatočné informácie o Linuxe na internete, či už sa jedná o začiatočníka, alebo experta. Vyhľadávacie služby vám dodajú všetko, aj keď je toho často priveľa.
Zdrojových informácií je dostatok. Jediným problémom internetu je absencia osobného kontaktu, s ktorým sa stretnete na seminároch, ako sme ich uskutočňovali my niekedy v polovici 90tych rokov. Na konci tohto obdobia sme zistili, že semináre pomaly vychádzajú z módy a nahradili ich Linuxové Internetové portály, aj keď podľa mňa to nie je to isté. Ľudia by sa mali stretávať, aby diskutovali a rozprávali sa o Linuxe a iných prislúchajúcich témach.
LZ: Počas svojich pokusov s Linuxom si iste prehrabal viaceré distribúcie. Aké si mal z nich pocity, pre ktorú si sa finálne rozhodol a prečo?
GDH: Od roku 1994 som prešiel mnohými distribúciami (Slackware, Debian, RedHat, SuSE, Mandrake a iné), takže je veľmi ťažko zhodnotiť, ktorá bola najlepšia. Každá z nich má svoje klady a zápory, avšak v súčasnosti využívam na mojich produkčných systémoch hlavne RedHat a Mandrake. Na testovacích systémoch pracujem takmer so všetkým, dokonca s UnitedLinuxom ako backendom pre testovanie mkCDrec.
Základné myšlienky UnitedLinuxu sa mi zdajú byť veľmi atraktívne, nakoľko sa vývojári snažia skombinovať najlepšie prvky rôznych Linuxových odnoží v jedinej distribúcii, avšak z internej štruktúry mám stále rovnaký pocit, ako by sa jednalo o SuSE. Spoločnosti ako RedHat, Mandrake a SuSE môžu z dlhodobého pohľadu prežiť, iba ak vytvoria aliancie s veľkými kooperáciami, ako sú HP, IBM, Oracle a SAP a pridajú do svojich distribúcií rozšírenia pre highendové serverové platformy. Z tohto dôvodu si myslím, že uzavreté systémy sa postupne stratia, nakoľko udržanie vývoja pre zabezpečenie rozširovania možností bude príliš finančne nákladné. Pre tieto účely je OpenSource model omnoho vhodnejší a efektívnejší. Stačí sa napríklad pozrieť na IBM, ktorí financujú mnoho vývojárov pracujúcich na OpenSource projektoch. Robia to z toho dôvodu, že veria v návratnosť investícií, ktorá sa po rokoch dostaví.
LZ: Venoval si sa vývoju viacerých Linuxových projektov. Mohol by ich našim čitateľom priblížiť? Kedy si začal ich vývojom a kedy?
GDH: Vývoj môjho prvého projektu som započal v roku 1994 a mojim cieľom bolo vybudovať kompletný mirror webovej prezentácie na CDROM nosiči, ktorý by bol prehliadateľný prostredníctvom browsera Mosaic. Na CD bola prezentácia múzea v Louvri, a tak som musel vybudovať vlastné prostriedky na kontrolu HTML syntaxu a aktuálnosti linkov. Po finalizovaní tohto projektu prišil ďalší s názvom Linux95, ktorý sa stal distribúciou našej užívateľskej skupiny, pamätám sa však celkom iste, že uzrel svetlo sveta ešte pred Windows95! V roku 1997 som demonštroval na našich stretnutiach Linuxový server v úlohe boot servera pre pracovné stanice lokálnej siete pri súčasnej podpore behu aplikácií v Jave, ako bol Corel Office for Java. Mnoho práce som uskutočnil okolo ISDN4Linux, firewalloch a podobne. Na našich stránkach http://www.ota.be/linux/workshops/ je možné dozvedieť sa viac.
LZ: Azda najpopulárnejším z tvojich projektov je mkCDrec s veľmi dobrým postojom k problematike vytvárania obrazov storagov a možnosti ich klonovania. Aké boli tvoje ciele pri vytváraní internej architektúry a podporovaných možností?
GDH: V polovici roku 2000 som budoval firewall postavený na Linuxe pre jedného zákazníka a potreboval som jednoduchým priamym spôsobom zabezpečiť obnovu systému po nejakom poškodení napríklad pri poruche disku alebo neželanom prieniku. Nenašiel som na Internete žiadny vhodný software, ktorý by naplnil moje želania, a tak som sa pustil od začiatku do vývoja riešenia pre zabezpečenie obnovy inšpirovaný myšlienkami Ignite/UX z HP-UX. Už vtedy mi bolo jasné, že potrebujem bootovateľné CD obsahujúce zálohy. V podstate je myšlienka stojaca za projektom mkCDrec veľmi jednoduchá. Ak nabootujem zo záchranného CD, mal by som mať sprístupnené prostredie, ktoré by mi umožnilo opraviť poškodený filesystém a realizovať servisné zásahy, popri možnosti kompletnej obnovy systému v prípade krajnej núdze. Preto som musel integrovať viacero vynikajúcich nástrojov, ako napríklad BusyBox a množstvo vlastných napísaných skriptov pre zabezpečenie možnosti obnovy. Tieto skripty sú čiastočne vytvárané počas procesu budovania mkCDrec, pričom sa zbiera množstvo informácií o systéme, ktoré sú neskôr nevyhnutné pre opätovnú aplikáciu. Možno povedať, že všetko, čo je umiestnené v /etc/recovery je dynamicky budované prostredníctvom mkCDrec. V závislosti od systému ktorý používate nájdete svoj vlastný obsah v tomto adresári.
LZ: Aký je tvoj postoj k dostupným možnostiam zálohovania dát pri zabezpečení dostatočnej miery spoľahlivosti a bezpečnosti?
GDH: mkCDrec využíva pre vytváranie záloh partícií GNU tar, pričom súčasne poskytuje možnosti zabezpečenia archívov enkrypciou pomocou openssl. Navyše je možné využiť ssh pre zálohovanie dát na vzdialenú páskovú mechaniku ale disk.
LZ: Stretol si sa počas vývoja s nejakými problémami? Mohol by si nám ich bližšie predstaviť aj s prípadnými riešeniami.
GDH: Nakoľko sa projekt postupom času značne rozvinul, dostávam od užívateľov neustále mnoho požiadaviek pre rozšírenie poskytovaných možností. Ako je zvykom, častokrát nový kód spôsobí nefunkčnosť niečoho iného. Posledné mesiace stom strávil mnoho času pri riešení problémov, ktoré sa objavili v súvislosti s BusyBoxom, napríklad nemožnosť opätovného reštartu a nefunkčnosť shutdownu. Z tohto dôvodu som musel napísať malí skript, ktorý túto činnosť zabezpečí sám. Medzi tým boli tieto problémy odstránené vývojárskym teamom BusyBoxu, v súčasnosti je však problematické použitie CTRL-C na prvej konzole, aj keď na ostatných pracuje správe. Posledná verzia BusyBoxu 0.60.5 má opäť problémy s druhou a treťou virtuálnou konzolou. Z týchto dôvodov som sa musel prekopať kódom BusyBoxu aby som zistil kde problém vzniká. Bug reporty zasielam pravidelne vývojárom tohto projektu, aby som im pomohol zabezpečiť zdokonalenie a odladenie tohto vynikajúceho nástroja.
Na druhej strane existuje stále viacero chýb v mkCDrec skriptoch, postačí sa pozrieť na hostujúci SourceForge, kde je vytvorený dokonalý prehľad chýb, ktoré sú ešte otvorené. Z času na čas dostávam patche od užívateľov, ktorí vyriešia existujúci problém, čo je veľmi oceniteľné.
LZ: Mal si na projekte mkCDrec nejakých spoluvývojárov vo svojom teame? Ak áno, mohol by si nám priblížiť ich zameranie.
GDH: mkCDrec nie je veľmi obšírnym projektom a tak som leaderom tohto projektu, programátorom, dizajnérom, proste všetkým. Mám však dvoch vynikajúcich vývojárov, s ktorými spolupracujem, ktorí prispeli množstvom nového kódu a odladením kódu existujúceho. Práve v týchto dňoch Mike Flyn zahájil portovanie mkCDrec na novú Mac architektúru (PPC) pri využití distribúcie Debian. Druhý z členov teamu Franky van Liedekerke, ktorý je vynikajúci v odlaďovaní realizuje vynikajúci backend a support pre mailing list tohto projektu.
Našim plánom je rozšíriť výber architektúr, kde by bolo možné mkCDrec použiť. Rozmýšľam o možnosti naportovania pre platformy Sparc a Itanium 32/64. Mám doma starý Sparc20, ktorý bude čoskoro premigrovaný na Linux/Sparc. Hlavným problémom je sfdisk, ktorý je v súčasnosti orientovaný iba na platformu Intel. Budeme musieť prepísať časti zdrojového kódu, aby sme zabezpečili jeho plnú funkčnosť na všetkých platformách. Áno fdisk je pre tieto platformy k dispozícii, neposkytuje nám však dostatočnú pružnosť ako sfdisk. Začnem sa teda venovať podprojektu zameranému na portovanie sfdisku na spomenuté architektúry. Vždy rád prijmem nových členov do vývojárskeho teamu hlavne pre túto úlohu. Myslím si, že je to vynikajúca téma pre vytvorenie diplomovej práce, alebo nejakej hlbšej štúdie podobného rázu.
LZ: S akými novými rozšíreniami sa môžeme stretnúť v súvislosti s nadchádzajúcimi uvoľneniami nových verzií a v akom časovom horizonte?
GDH: Prichádzajúci mkCDrec 0.6.8 so sebou prinesie podporu DHCP na základe požiadaviek užívateľov pre možnosť zabezpečenia masového klonovania. Pribudne podpora viacerých hardwarových RAID host adaptérov, čo vďaka modulárnosti nášho systémového riešenia nebude veľkým problémom. Rovnako plánujeme pridať podporu DVD. Verím, že prvá verzia určená pre platformu PPC bude k dispozícii už zakrátko.
Navyše plánujem malú zmenu v štruktúre mkCDrec, ktorá zabezpečí možnosť vybudovania skutočného RPM malíčka pre možnosť implementácie s ľubovoľnou z mainstreamových distribúcií. Hlavným cieľom je vydanie prvej stabilnej verzie 1.0 v rozpätí 6 mesiacov. Samozrejme neznamená to že doterajšie verzie nie sú stabilnými, poznám užívateľov, ktorí doteraz zotrvali pri verzii 0.5 a to bez žiadnych problémov. Ako pri všetkom, spoľahlivosť je závislá na softwarovom a hardwarovom backende.
LZ: Iste dostávaš ohlasy od mnohých užívateľov. Do akej miery ťa uspokojuje takýto úspech?
GDH: V mojom mailboxe určenom pre mkCDrec mám okolo 2000 emailov. Iba jeden z týchto mailov hovoril o kompletnej strate dát, avšak bez nejakých ďalších komentárov a podrobností. Bola to teda pravda, alebo nie? To sa nedozviem asi nikdy. Vždy doporučujem pri testovaní prvý krát zazálohovať dáta alternatívnym spôsobom. Ako som spomenul, mkCDrec slúži na obnovu v prípade nečakanej deštrukcie pre rýchlo obnovu, nie na zálohovanie.
Osobne používam mkCDrec na produkčných systémoch pre zálohovanie s týždennou frekvenciou, popri zálohovaní bežnom. Keď dôjde k úplnému kolapsu systému, jednoducho zabezpečím obnovu z posledného imagu vytvoreného pomocou mkCDrec, na ktorý následne aplikujem obnovu poslednej existujúcej zálohy. Keď mám zhodnotiť či sa jedná o úspech, musím povedať, že na taký malý projekt to nieje zlé. Dostávam množstvo príbehov o úspešnej implementácii tohto nástroja vo veľkých spoločnostiach. Mám z toho veľmi dobrú náladu a energiu, hlavne keď sa dozviem, že tento projekt u seba so spokojnosťou implementovali veľké spoločnosti zamerané n Linux.
LZ: Mohol by si nám popísať tvoju súčasnú prácu a vyhliadky do krátkej budúcnosti?
GDH: Vlastním malú IT spoločnosť, ktorá sa orientuje na pole UNIXov (HP-UX, Solaris, Linux) pričom jej činnosti sú zamerané hlavne na vytváranie a návrh štruktúr, administráciu, clustering, zabezpečovanie firewallmi, tvorbu VPN a podobne. Neustále prehliadam internet pre zbieranie nových myšlienok pre realizáciu projektov. S obľubou sledujem príspevky zamerané na oblasť výpočtovej techniky.
V krátkej budúcnosti sa začnem zaoberať portovaním mkCDrec pre Sparc. Verím, že nájdem aj dostatočné finančné fondy pri získanie stroja architektúry IA-32/64, aby som zabezpečil realizáciu portu aj na túto platformu. Mesiace som chcel realizovať klon mkCDrec určený pre zálohovania na afio a pásky, pričom by som vytvoril pásku zabezpečujúcu celý proces obnovy. Z hľadiska návrhu je už takmer všetko vyriešené, problémom je však otázka nedostatku času. V posledných dňoch sa táto myšlienka vrátila a pustil som sa do hĺbkovej analýzy tohto projektu. Možno za pár týždňov uzrie svetlo sveta nový projekt, ktorý bude omnoho menší, ako mkCDrec.
LZ: Používaš Linux aj doma? Ak áno na aké účely?
GDH: Už dlhé roky používam doma Linux. Práve teraz ho využívam pre odpovedanie na došlé emaily, pre výskum, programovania, testovanie a podobne. Musím však pripustiť, že mám doma aj systém Windows2000 a to z toho dôvodu, že ho majú aj mnohí z mojich zákazníkov. Významne mi pomáha v analyzovaní situácie pre tvorbu linuxových riešení postavených na sambe, ako aj riešení sprístupňujúcich služby mailservera, firewallu a podobne. Výhodou Linuxových riešení sú nižšie náklady, ako na obstarávanie, tak na správu samotnú, ktorá môže byť kvôli bezpečnej podpore vzdialeného prístupu realizovaná na diaľku bez potreby cestovania za zákazníkom. Na mojom notebooku mám nainštalovaný iba Linux, pretože zväčša pracujem s Unixovými systémami, na konektivitu ku ktorým je Linux vynikajúcim prostriedkom, či už pre X Windows, sambu, alebo sledovanie sieťového trafficu.
LZ: Čo si myslíš o súčasnej situácii Linuxu na celkovom trhu?
GDH: Som si istý, že sa Linux stane dominantným systémom na poli serverov, hoci na strane desktopov bude veľmi ťažké vytlačiť Microsoft, aj keď ako hovorím nie je to nemožné. Pred desiatimi rokmi nebol Linux akceptovaný v žiadnej spoločnosti, v súčasnosti je však prijímaný pre najrôznejšie nasadenia pri porovnaní s vysokými cenami serverov od Microsoftu.
LZ: Aký je tvoj pohľad na OpenSource a internetovú spoluprácu vývojárov? Ako je vlastne možné že vývoj, ktorý nie je platený skutočne funguje a to efektívne?
GDH: Musím povedať, že niekedy sám neviem pochopiť, prečo existuje také značné množstvo vývojárov, ktorí robia ohromné množstvo práce bez nejakej finančnej odmeny. Je to pre slávu, alebo jednoducho pre urobenie dobrej veci? Som si však istý, že sa z dlhodobého hľadiska táto práca opláca, napríklad z hľadiska, že spoločnosti berú na vedomie, že robíte vo voľnom čase na projektoch, ktoré sú užitočné pre každého. Rovnakú otázku by som mohol položiť sám sebe.
Na prvom mieste stojí skutočnosť, že som tento projekt skutočne potreboval. Verím, tomu, že rozhodnutie sprístupniť otvorený zdrojový kód značne prispelo k rýchlosti vývoja prostredníctvom ohlasov od užívateľov obsahujúcich reporty existujúcich chýb s ktorými sa nárazovo stretávam vždy po uverejnení novej verzie na freshmeate. Po dvoch rokoch existencie projektu musím zhodnotiť, že to bol vynikajúci nápad. Bez otvorenia zdrojového kódu by tento projekt nezvládal ani polovicu súčasných možností, som teda pyšný na to, že som sa rozhodol uvoľniť ho pod GPL.
Na druhej strane nie je pre realizáciu potrebných mnoho vývojárov, nakoľko pri rozsiahlejších skupinách zaberie mnoho času samotné riadenie procesu vývoja. Nesmiem zabudnúť spomenúť sourceforge.net, ktoré hrá dôležitú úlohu pre realizovaní celosvetovej internetovej kooperácie vývojárov prostredníctvom svojich serverov a softwaru. Samozrejme, bez CVS by tiež spolupráca rozsiahlejšieho typu nebola možná. Ako vidno, OpenSource projekty si pomáhajú jeden druhému navzájom. Je to neuveriteľné, ale nikdy som sa osobne nestretol so žiadnym z mojich spoluvývojárov. Myslím, že by nebolo zlé stretnúť sa raz na nejakej konferencii.
LZ: Čo by si dodal na záver rozhovoru?
GDH: Môžem si iba zaželať, aby mnohí, mnohí ľudia prispievali v rámci svojich možností OpenSource hnutiu. Neznamená to iba písanie samotného softwaru, ale aj pomoc pri preklade dokumentácie projektov, odpovedanie na otázky užívateľov, pomoc pri budovaní webstránok projektov (tá moja je neskutočne škaredá, viem.) a spopulárňovanie takýchto projektov vo svojom okolí. Hlavnou výhodou Linuxu a ostatných OpenSource projektov je to, že zdrojový kód je k dispozícii pre nazretie a zmenu čohokoľvek, čo vám padne pod ruku.
Další části seriálu:
|
Reklama
Anketa
